Tento ma tiež prepadol v nejakej reťazovej pošte, ktorú väčšinou vymazávam ešte neprečítanú (ups, tak už je to von) ;-). Je to nejaký indiánsky príbeh dedka a jeho vnuka. Dedko mu rozpráva o dvoch vlkoch, dobrom a zlom, ktorí proti sebe bojujú v našom vnútri. Keď sa vnuk opýta, ktorý vyhrá, dostane odpoveď- TEN, KTORÉHO KŔMIŠ...
Tiež si myslím, že človek nie je dobrý, alebo zlý. Robí len dobré, či zlé rozhodnutia. Kopírujeme správanie iných, nechávame sa modelovať všetkým tým chaosom, ktorý si prinášame z detstva, a rozhodujeme sa, ako nás to zmení. Niekedy naozaj kŕmime toho nesprávneho vlka a najhoršie je, keď sa obklopíme ľuďmi, ktorí nás v tom ešte podporujú. Zoberú nám všetku sladkú naivitu, nadšenie zo života, s ktorými sa rodíme, ukazujú nám, aký je svet zlý, bez nádeje a radosti. Tíško sa tešia, keď si voľkáme v smútku, mrzutosti a tlačia nás do nej ešte hlbšie. Zoberú nám radosť, priam sa ňou živia.
Viem, zodpovednosť za to, akú si vyberieme cestu, je nakoniec, aj tak na nás. Všetko, čo urobíme, povieme, ako uvažujeme je "naše maslo". Je to ale ľahšie, keď zo svojho života takýchto "pomocníkov" radšej vypustíme. Živiť v sebe dobré, pekné, nádejné je jednoduchšie, ak ste pevne rozhodnutí pre to niečo obetovať, hodiť niečo nefunkčné cez palubu, otriasť sa a znovu v sebe niečo zapáliť.
... nech netlejeme len ...